• História školy

        •  

          História školy

          Založenie školy


          Hospodársky rozvoj Spiša koncom minulého storočia bol vo veľkej miere podmienený využívaním drevného bohatstva, ktoré umožňovalo rozvíjať už existujúce a otvárať nové drevárske a nábytkárske remeselnícke živnosti. Staré tradície, odborná zručnosť majstrov, potreba navrhovať a vyrábať kvalitný a luxusný nábytok a bytové interiéry, boli určujúce faktory, ktoré podnietili vznik inštitúcie, ktorá by vychovávala odborníkov teoreticky i prakticky vzdelaných v oblasti drevárstva a nábytkárstva.

          Prvé správy o snahe založiť na Spiši takúto inštitúciu možno nájsť v materiáloch Priemyselného združenia mesta Spišská Nová Ves z roku 1893, ktoré žiadalo ministerstvo školstva, aby k meštianskej chlapčenskej škole bola pričlenená stolárska, sústružnícka a rezbárska odborná škola.

          K tomuto pričleneniu nedošlo, a preto mešťania Spišskej Novej Vsi píšu list maďarskému ministrovi obchodu, v ktorom ho žiadajú založiť samostatnú odbornú drevársku školu. Minister v liste z 12. decembra 1896 vyjadril ochotu založiť školu podľa požiadaviek občanov mesta. Chcel ju však samostatne riadiť a organizovať v nej vyučovací proces. Zároveň požadoval zo strany mesta patričnú obetavosť a zodpovednosť spojenú s výstavbou objektu školy. Valné zhromaždenie mesta vyslovilo s touto požiadavkou súhlas a v roku 1897 začalo s výstavbou budovy pre drevársku odbornú školu. Výstavba bola ukončená v roku 1899 a budovaná na základe nájomnej zmluvy bola odovzdaná štátu pre vyučovanie žiakov.

          Dňa 24. septembra 1899 školu slávnostne otvoril Šándor Hegedüs, minister obchodu, v prítomnosti Alberta Víga, hlavného riaditeľa priemyselného vyučovania ministerstva školstva. Škola dostala názov Maďarská kráľovská štátna drevopriemyselná odborná škola v Spišskej Novej Vsi /Igló magyar királyi állámi faipari szakiskola/.

          Z tohto obdobia sa zachoval otvárací prejav ministra- veľmi emotívny, hlboko ľudský, z ktorého i po sto rokoch môžeme čerpať poznatky pre rozvoj nábytkárstva a drevárstva. Minister vzdal úctu všetkým občanom mesta, ktorí v priebehu dvoch rokov v záujme rozvoja priemyslu vytvorili dielo, ktoré si zaslúži obdiv, dielo, ktoré bude slúžiť nielen žiakom zo Spišskej župy, ale žúp celého Uhorska.

          Žiadal, aby mesto naďalej podporovalo rozkvet školy, ktorý bude závisieť od oddanej práce učiteľov pri vyučovaní žiakov, pri spájaní teórie s praxou. Zdôraznil, že nestačí iba vyškoliť remeselníkov, ale je potrebné postarať sa aj o ich živobytie a to sa dosiahne nie frázami či rozkazmi a príkazmi, ale len vtedy, keď sa udrží kontakt medzi životom a školou, keď remeselník bude môcť kráčať ďalej, keď bude môcť rozvíjať získané poznatky a praktický cit, ktorý nadobudol v škole.


          Vývoj školy od založenia do vzniku Československej republiky


          Dňa 1. septembra 1899 začala Maďarská kráľovská štátnadrevopriemyselná odborná škola v Spišskej Novej Vsi svoju výchovno-vzdelávaciu činnosť v oddeleniach: stolárstvo, sústružníctvo, rezbárstvo.

          Počiatočné obdobie školy bolo charakteristické jedinou snahou - vychovávať pre celé Uhorsko dobrých odborníkov, ktorí by po absolutóriu nastupovali ako technici na také miesta, kde sa vyžadovala znalosť drevárskej a nábytkárskej problematiky.

          Riadnym žiakom mohol byť ten, kto skončil aspoň dve triedy niektorej strednej školy alebo meštianky, alebo s úspechom skončil šesť tried základnej školy a zložil prijímaciu skúšku. Prijatý mohol byť aj žiak, ktorý s dobrým prospechom skončil tri triedy učňovskej školy nižšieho stupňa. Prijímaní boli žiaci, ktorí dovŕšili dvanásť rokov, boli vyspelí a zdraví.

          Škola podliehala hlavnému úradu maďarského kráľovského ministra obchodu, ktorý dozorovanie realizoval prostredníctvom kráľovského štátneho riaditeľa pre priemyselné školstvo. Dozor na vyučovaní vykonával aj ministrom školstva menovaný hlavný riaditeľ pre vyučovanie v priemyselných školách.

          Vo vyučovaní sa najväčší dôraz kládol na zvládnutie učiva odborných predmetov a dielenskú prax, ale i na zvládnutie učiva všeobecných predmetov. Súčasťou vyučovacieho procesu boli exkurzie žiakov do nábytkárskych firiem. Žiaci 1. -3. ročníkov absolvovali každý rok dvojtýždennú exkurziu v rámci celého Rakúsko-Uhorska a žiaci 4. ročníka v ostatných štátoch Európy, najmä vo Francúzku a Nemecku. Dôležitou zložkou praktických činností bola tvorba a výroba intarzií, ktoré spolu s rezbárskymi prácami boli na prelome storočí samozrejmou súčasťou nábytkového dizajnu.

          Najviac vyučovacích hodín bolo venovaných dielenskej praxi. Počet týždenných vyučovacích hodín v tomto predmete v jednotlivých ročníkoch bol takýto: prvé a druhé ročníky - 24, tretie a štvrté ročníky - 30.

          Okrem toho každý žiak musel v priebehu mesiaca júl absolvovať štvortýždňovú odbornú prax. Počas tejto praxe žiaci museli vyhotoviť predmet, ktorý v priebehu roka navrhli a vypracovali k nemu konštrukčný výkres. Školský rok ukončili až potom, keď táto ich práca bola ohodnotená a oklasifikovaná príslušným vyučujúcim. Žiaci štvrtého ročníka museli vyhotoviť výrobok, napríklad: posteľ, skriňu, príborník, písací stôl a podobne. Túto prácu, porovnávajúc s konštrukčnými výkresmi museli pred komisiou pozostávajúcou zo zástupcov stolárskeho cechu, vyučujúceho a správcu dielní obhájiť. Až po obhajobe svojej práce žiak dostal vysvedčenie na odchod, čo ho oprávňovalo po ročnej praxi vstúpiť do stolárskeho cechu a vykonávať živnosť stolársku, tokársku a rezbársku so svojimi učňami a tovarišmi.

          Po klasifikácii a ohodnotení prác žiakov prvých až tretích ročníkov a po obhajobe prác žiakov štvrtých ročníkov škola každoročne usporiadala výstavu hotových výrobkov, konštrukčných výkresov a študijných prác. Práce si mohli prezrieť aj miestni obyvatelia, prípadne iní záujemcovia. Výstava bola súčasne určitou formou konkurzu na obsadenie voľných miest v jednotlivých nábytkárskych dielňach a firmách.

          Škola bola hneď od svojho založenia veľmi dobre pripravená na plnenie svojich úloh po stránke materiálnej i personálnej. Škola mala štyri klasické učebne, štyri kresliarne, tri dielne, dve strojové dielne, pracovné priestory pre vedenie školy a učiteľov a príslušné skladové priestory. Bola na vtedajšiu dobu veľmi dobre vybavená učebnými pomôckami a najmä pracovnými nástrojmi slúžiacimi na výrobu nábytku. V roku 1916 škola získala prvé drevoobrábacie stroje. Bol to kombinovaný hobľovací stroj, okružná píla, pásová píla, vŕtačka a dlabací stroj. Pretože živnostníci v meste nevlastnili v tomto období stroje, škola im za odplatu v čase mimo vyučovania umožňovala na nich pracovať.

          Ministerstvo obchodu a školstva dbalo, aby v škole vyučovali učitelia odborne vzdelaní s patričnou odbornou praxou, a najmä zanietení pre prácu so žiakmi, ktorí sa pripravujú na prácu v oblasti výroby nábytku.

          Prvým riaditeľom školy v rokoch 1899-1904 bol Ing. Aladár Banhegyi, za účinkovania ktorého škola vybudovala pevné základy pre svoj rozvoj. V rokoch 1904-1913 vykonával funkciu riaditeľa Július Dörner, ktorý bol absolventom Gymnázia v Levoči a Maďarskej kráľovskej vysokej školy v Budapešti, kde získal titul architekta. Po skončení vysokej školy pracoval ako asistent na katedre stavebnej architektúry, ktorej bol absolventom. Popri tejto funkcii pracoval aj ako profesor na Budapeštianskej maďarskej kráľovskej stavebnej priemyselnej škole až do vymenovania za riaditeľa na Odbornej drevárskej škole v Spišskej Novej Vsi. Vďaka jeho vyspelosti, odbornej fundovanosti i neunávnej pracovitosti sa škola stala vzorom pre ostatné školy štátu.

          V roku 1913 sa stal riaditeľom Ladislav Bičanič, ktorý bol od roku 1899 odborným učiteľom a vedúcim dielní školy. Vysokoškolským štúdiom získal kvalifikáciu profesora kreslenia a ďalším štúdiom kvalifikáciu odborného učiteľa drevárskych predmetov. V rokoch 1914 -1918, po nástupení Ladislava Bičaniča na vojenská službu, funkciu riaditeľa vykonával Kornel Gábrovitz, sochár a učiteľ kreslenia.

          Rozvoj školy v podstatnej miere pozitívne ovplyvňovala i činnosť miestneho dozorného výboru, ktorého právom a povinnosťou v zmysle nariadenia ministra obchodu bolo riešiť záležitosti zásadného charakteru, týkajúce sa riadenia vyučovacieho procesu a finančného zabezpečenia ústavu. Akú dôležitú úlohu pri riadení školy zohrával miestny dozorný výbor, vidieť i z funkcií jeho členov, ktoré vykonávali ako verejní činitelia.

          Napr. v školskom roku 1909/1910 členmi dozorného výboru boli:

          1. vymenovaní ministrom obchodu:
          Nunnich Kálman - predseda, radca bane
          Folgens Korenel - podpredseda, primátor
          Dörner Gyula - riaditeľ školy
          Bičanič László - odborný profesor
          Klug Ottó - mestský prokurátor
          Nádas Arpád - kráľovský okresný sudca
          Schmidt Joszef - továrnik
          2. vymenovaní mestom:
          Haáz Sandor - mestský notár
          Schietz Lipót - mestský radca
          3. vymenovaní Košickou priemyselnou a obchodnou komorou:
          Reich Róbert - továrnik
          Kupczik Joszef - stolársky majster


          Počas celého obdobia od založenia školy až po vznik Československej republiky školu navštevovalo pomerne málo žiakov. Bolo to v súlade s požiadavkami výrobcov nábytku na počty absolventov a z dôvodu, že štúdium bolo náročné. Z prihlásených žiakov ho úspešne končilo v priemere len 50%. Na počty žiakov končiacich školu v tomto období mal vplyv aj vojnový konflikt v Európe, pretože vojenskej službe sa nevyhli ani žiaci vyšších ročníkov. Napr. v školskom roku 1914/1915 sa zapísalo do prvého ročníka 37 žiakov, a štúdium ukončili len piati žiaci. Takmer všetci žiaci pochádzali z remeselníckych a priemyselných rodín. Z nich približne 20% bolo z mesta Spišská Nová Ves, 30% zo Spiša a 50% z iných žúp.

          Od založenia školy do školského roku 1918/1919 úspešne ukončilo školu 174 žiakov. Počet členov pedagogického zboru odpovedal počtu žiakov školy. V období po založení školy mal pedagogický zbor deväť členov.


          Vývoj školy po vzniku Československej republiky


          Po vzniku prvej Československej republiky škola dostala názov Štátna odborná škola pre spracovanie dreva v Spišskej Novej Vsi. Mala dve oddelenia:

          1. Odbornú školu pre stolárov a tokárov
          2. Odbornú školu pre rezbárov


          Jej úlohou bolo vychovávať pre stolársky, tokársky a rezbársky priemysel majstrov, vedúcich dielní, kresličov, podnikateľov, riaditeľov odborných závodov a iných technických úradníkov, ako aj poskytovať budúcim výrobcom nábytku potrebné všeobecné vzdelanie. Pre splnenie tohto cieľa učebná látka bola zostavená tak: aby sa doplnilo všeobecné vzdelanie žiakov, aby sa v pomocných technických predmetoch dal žiakom základ pre porozumenie odborných predmetov, aby sa v teoretických odborných predmetoch mohli žiaci zdokonaliť a osvojiť si všetky odborné vedomosti, aby sa v školských dielňach žiaci pripravili na praktické odborné práce.

          Školský rok 1918/1919 sa ukončil 3. mája 1919, kedy žiaci posledný krát dostali vysvedčenia v maďarskom jazyku. V tento deň škola bola oficiálne prevzatá Československou republikou. Školu začalo riadiť Ministerstvo školstva a národnej osvety Československej republiky. Malým školským zákonom z roku 1922 sa povinná školská dochádzka upravila zo šesť na osem rokov, teda do štrnásteho roku veku žiakov. Z tohto dôvodu sa zmenili i dovtedy platné podmienky pre prijatie na štúdium.

          Uchádzači o štúdium museli: dosiahnuť vek 14 rokov, absolvovať štvortriednu meštiansku školu alebo štyri ročníky gymnázia, preukázať telesnú a duševnú spôsobilosť na štúdium, preukázať znalosť slovenského jazyka.

          Prednosť pri prijímaní mali uchádzači starší s vyšším vzdelaním a praxou. Začínajúc školským rokom 1923/1924 Ministerstvo školstva a národnej osvety ČSR, ktoré priamo riadilo školu, vykonalo jej reorganizáciu. Štvorročné štúdium bolo skrátené na trojročné. Poslední absolventi štvorročného štúdia ukončili školu 27. 6. 1926. Súčasne s reorganizáciou bola vykonaná i zmena učebného plánu.

          Ako vidieť, boli zavedené nové vyučovacie predmety- občianska náuka a nemčina, čím sa rozšíril všeobecný prehľad žiakov. V učebnom pláne sa však nenachádzal predmet slovenský jazyk. V predmete písomnosti sa opakovali pravopisné pravidlá. Ich znalosť sa využívala pri precvičovaní administratívnych prác. Obsah učiva jednotlivých odborných predmetov sa zachoval. Znížila sa však ich hodinová dotácia, čo znamenalo, že žiaci preberané učivo nemohli detailne zopakovať.

          V predmete náuka o strojoch a motoroch sa učivo rozšírilo o najnovšie poznatky o strojoch a zariadeniach na výrobu nábytku. To vyplynulo najmä z toho, že od ručnej remeselnej výroby nábytku sa prechádza na výrobu nábytku vo väčších dielňach a nábytkárskych firmách, ktoré boli vybavené novým strojovým parkom. V predmete vyučovanie v dielňach sa podstatne znížil počet vyučovacích hodín, čím sa oslabila príprava žiakov na ručnú výrobu nábytku, ktorá je časovo veľmi náročná. Žiaci však mali možnosť zdokonaliť sa v práci na základných nábytkárskych strojoch, ktorými škola disponovala.

          Vedenie školy dbalo, aby sa žiaci oboznamovali s najnovšími technológiami a strojovým vybavením najmodernejších nábytkárskych fabrík. Všetci žiaci v priebehu štúdia museli povinne absolvovať v každom ročníku minimálne týždňovú exkurziu v nábytkárskych firmách, najmä v Čechách a na Morave. Tieto exkurzie museli absolvovať i všetci členovia pedagogického zboru.

          Po roku 1918 funkciu riaditeľa školy naďalej vykonával Ladislav Bičanič. Z dôvodu zmeny štátnosti a zmeny vyučovacieho jazyka nastala od 1. 9. 1919 úplná výmena učiteľov všeobecných a teoretických odborných vyučovacích predmetov. Učiteľov maďarskej národnosti nahradili učitelia českej a slovenskej národnosti. Vyučovanie, i keď v ťažkých ekonomických podmienkach sa realizovalo v celom ďalšom dlhom období len s nepatrnými zmenami. S účinnosťou od 30. júna 1934 bol výnosom Ministerstva školstva a národnej osvety v Prahe preložený do trvalej výslužby riaditeľ školy Ladislav Bičanič, ktorý v škole učil 35 rokov, z toho 21 rokov svedomito a úspešne vykonával funkciu riaditeľa.

          S platnosťou od 1. novembra 1934 bol menovaný riaditeľom ústavu Jozef Kříž, profesor predmetov počty a kalkulácie, účtovníctvo a občianska náuka. V učebnom pláne sa realizovali len dve zmeny: Počnúc školským rokom 1935/1936 bol zavedený nepovinný vyučovací predmet ruský jazyk a počnúc rokom 1937/1938 povinný vyučovací premet branná výchova, ktorá sa vyučovala dve hodiny týždenne v každom ročníku. V školskom roku 1937/1938 bolo zrušené rezbárske oddelenie, a to z toho dôvodu, že od školského roku 1930/1931 odbor rezbárstvo nenavštevoval žiaden žiak. V období školských rokov 1919/1920 až 1938/1939 školu úspešne ukončilo 203 žiakov. Pedagogický zbor mal v tomto období 10 interných a 5 externých učiteľov.


          Škola počas rokov 1938/39 - 1944/45


          Vo výročnej správe za školský rok 19838/39 sa nachádzajú detailné informácie o vyučovaní a výchove žiakov po vzniku slovenského štátu. Dozvedáme sa v nej, že škola za štyridsať rokov svojej existencie vychovala veľa schopných odborníkov pre drevársky priemysel, a to najmä zásluhou profesorov a učiteľov ústavu. Tí celé svoje životné úsilie venovali výchove mládeže, ktorá im bola zverená, ktorú viedli k láske k slovenskému národu, lebo v mládeži, ktorá plní svoje povinnosti v škole, miluje svoj rod, je záruka krajšej budúcnosti. Mládež vychovávaná mravne a odborne vedená k plneniu svojich školských povinností ostane vždy najúrodnejšou zemou pre krásne národné snahy.

          6. októbra 1938 bola vytvorená autonómna vláda na Slovensku. Po je vytvorení všetky právomoci Ministerstva školstva a národnej osvety v Prahe prešli na Ministerstvo školstva a národnej osvety v Bratislave. Časť učiteľov a zamestnancov školy českej národnosti bola k 31. decembru 1838 daná k dispozícii Ministerstvu školstva a národnej osvety v Prahe a ďalšia časť po vzniku slovenského štátu v marci 1939 bola prepustená zo štátnej školskej služby v slovenskom štáte z dôvodu, že nemali slovenskú štátnu príslušnosť. Riaditeľ školy Jozef Kříž, aj keď bol českej národnosti, vďaka svojej vysokej odbornosti bol dočasne ponechaný v školských službách slovenského štátu. 30. júna 1941 bol však i on prepustený zo školských služieb.

          Dňom 1.júla 1941 bol výnosom Ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave poverený spravovaním školy štátny profesor Arch. František Pok ako dočasný riaditeľ, ktorý od 1. septembra 1933 vyučoval v škole predmety odborné kreslenie a náuku o konštrukciách. Od 1. septembra 1939 sa začal vyučovať povinný vyučovací predmet náboženstvo a od 1. septembra 1940 sa začalo vyučovať podľa nového učebného plánu. Podstatné zmeny v novom učebnom pláne sa nevyskytli. Začal sa však vyučovať predmet slovenčina, aj keď len v rozsahu jednej hodiny týždenne v prvom ročníku. Obsahom predmetu bolo opakovanie pravopisných pravidiel, písanie diktátov, rečnícke cvičenia a písanie slohových prác.

          Ministerstvo školstva a národnej osvety svojím výnosom začínajúc 1. septembrom 1941 opäť prispôsobilo učebné osnovy a učebný plán tak, aby sa v odborných školách vyučovalo v súlade s požiadavkami praktického života. Boli zavedené nové vyučovacie predmety, a to zemepis, dejepis a vlastiveda. Bol to významný krok v rozšírení všeobecného vzdelania žiakov odborných škôl. Najzávažnejšia zmena sa uskutočnila vo vyučovaní slovenčiny, ktorá sa začala vyučovať vo všetkých troch ročníkoch v rozsahu dve hodiny týždenne. Obsahom učiva bola gramatika, štylistika a literatúra.

          Po vzniku slovenského štátu nastúpili do ústavu noví vyučujúci, ktorí si spolu s riaditeľom školy určili za cieľ povzniesť, zmodernizovať a prispôsobiť školu požiadavkám výrobcov nábytku. Vytýčili si úlohu nahradiť nevyhovujúce, zastaralé drevospracujúce stroje novými, najmodernejšími, na ktorých sa žiaci naučia vyrábať kvalitný nábytok. Ministerstvo školstva a národnej osvety pochopilo snahu učiteľov školy a celú modernizáciu vrátane prístavby novej strojovej dielne spolu s ministerstvom verejných prác finančne zabezpečilo.

          Počas trvania slovenského štátu školu ukončilo 104 žiakov. Teoretické predmety vyučovali šiesti učitelia a dielenskú prax piati učitelia. Končiaci sa vojnový konflikt narušil vyučovanie najmä v školskom roku 1944/1945. Riadne vyučovanie v tomto školskom roku trvalo od 13. apríla do 31. júla 1945.

          Dočasným riadením školy bol poverený arch. Vojtech Sabo, riaditeľ Štátnej odbornej školy pre spracovanie dreva v Humennom, ktorá bola pričlenená k Štátnej slovenskej odbornej škole pre spracovanie dreva v Spišskej Novej Vsi. Arch. Vojtech Sabo bol učiteľom predmetov odborné kreslenie, dekoratívne kreslenie a náuka o umeleckých tvaroch. Arch. František Pok bol preložený na Štátnu priemyselnú školu v Prešove. Dočasný riaditeľ zostavil nový pedagogický zbor podľa predpísaných zásad po prerokovaní s Miestnym národným výborom v Spišskej Novej Vsi. Všetci členovia pedagogického zboru prešli do služieb obnovenej Československej republiky.


          Vývoj školy od školského roku 1945/46


          Školský rok 1945/1946 začal 17. septembra 1945. Výnosom Povereníctva školstva a osvety v Bratislave bol štátnym riaditeľom menovaný arch. Vojtech Sabo. Učitelia nastúpili do školy s prianím a nádejou, že sa otvárajú perspektívy vzdelaniu, škole i učiteľstvu, lebo štát sa bude opierať o ľudí a bude mu záležať na ich vzdelaní. Boli presvedčení, že sa zlepší ich ekonomické postavenie, že učiteľ bude samostatný, odbremenený od práce priamo nesúvisiacej s výchovou a vzdelaním. Celý pedagogický zbor a ostatní zamestnanci školy hneď od začiatku školského roka pristupovali k plneniu úloh s oduševnením v snahe urobiť všetko pre rozvoj školstva a učiteľstva.

          Úloha školy sa nezmenila. Naďalej bolo jej cieľom vychovávať pre drevársky priemysel absolventov, ktorí by boli schopní zapojiť sa do všetkých oblastí výroby nábytku a vykonávať funkcie technicko-hospodárskych pracovníkov. Nezmenilo sa ani rozdelenie učebnej látky v jednotlivých ročníkoch. Zmeny, ale len čiastočné, nastali v učebnom pláne. Miesto nemčiny sa začala vyučovať ruština a náboženstvo bolo zaradené medzi nepovinné vyučovacie predmety.

          Od učiteľov sa žiadalo: aby sa zlepšila kvalita vyučovacieho procesu v jednotlivých všeobecnovzdelávacích predmetoch, aby sa vychovávalo v duchu ľudovej demokracie, aby sa zmenila výchova vlastenecká a štátnoobčianska, aby sa vychovávalo k slovanskej vzájomnosti, aby sa vybudoval úzky vzťah k českému národu a národom Sovietskeho zväzu.

          Na základe rozhodnutia Povereníctva školstva, vied a umení v Bratislave zo dňa 21. septembra 1948 škola dostala názov Štátna priemyselná škola drevárska v Spišskej Novej Vsi s oddeleniami:
          1. Vyššia odborná škola drevárska.
          2. Odborná škola stolárska.

          Túto zmenu si vynútil začínajúci sa prudký rozvoj nábytkárskeho a drevárskeho priemyslu a potreba odborníkov, ktorí tento priemysel budú schopní budovať a riadiť.

          Počnúc školským rokom 1949/1950 škola dostala opäť nový názov Vyššia priemyselná škola drevárska v Spišskej Novej Vsi s vyššie uvedenými oddeleniami. Cieľom oddelenia vyššia odborná škola drevárska bolo pripraviť vedúcich pracovníkov pre potreby všetkých odvetví drevárskeho priemyslu, ktorí budú odborne vzdelaní, ale budú mať aj vyššie všeobecné vzdelanie, ktoré im umožní pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Toto oddelenie bolo jediné v celej Československej republike. Jeho vytvorením sa splnila dávna požiadavka spracovateľov dreva mať vzdelávaciu inštitúciu, ktorá bude vychovávať absolventov s úplným odborným stredoškolským vzdelaním, ktorí na Slovensku, ale i v Čechách chýbali.

          Zo 14 študentov zapísaných v školskom roku 1949/1950 do prvého ročníka bolo 12 českej národnosti. V ďalšom školskom roku z počtu zapísaných 26 žiakov bolo českej národnosti 11 žiakov. Štúdium v tomto oddelení trvalo dva roky a bolo ukončené maturitnou skúškou. Podmienky prijatia boli takéto:
          1. Prijímali sa absolventi majstrovských škôl drevárskeho zamerania, odborných škôl stolárskych a bývalých škôl pre spracovanie dreva.
          2. Prospech z povinných vyučovacích predmetov nesmeli záujemcovia o štúdium mať horší ako 2,5.
          3. Záujemcovia sa museli podrobiť pätnásťminútovému rozhovoru zo slovenčiny a spoločenských náuk.

          Väčšia časť študentov nastupovala do tohto oddelenia po splnení podmienok prijatia, mnohí aj po získaní viacročnej praxe. Učebný plán bol zostavený tak, že obsahoval všetky všeobecnovzdelávacie a aj odborné predmety v takom rozsahu, že po maturitnej skúške prakticky všetci absolventi zastávali vedúce funkcie v drevárskych a nábytkárskych závodoch, resp. úspešne študovali na vysokých školách.

          Prvé maturitné skúšky v tomto oddelení, a teda i v škole sa konali v roku 1950. Písomné maturitné skúšky sa konali z jazyka slovenského, jazyka ruského a z technológie dreva. Ústne maturitné skúšky dňa 16. júna 1950 konali deviati žiaci, z ktorých traja prospeli s vyznamenaním. V roku 1951 konalo maturitné skúšky dvanásť žiakov a v roku 1952 dvadsaťšesť žiakov.

          Existencia tohto oddelenia bola veľmi krátka, pretože v školskom roku 1951/1952 vznikla Vyššia priemyselná škola nábytkárska v Spišskej Novej Vsi, v ktorej štúdium trvalo štyri roky a končilo maturitnou skúškou. Cieľom oddelenia odborná škola stolárska bolo vychovať pre drevársky priemysel, hlavne pre nábytkárstvo, majstrov, vedúcich dielní, kresličov a technických úradníkov. Štúdium trvalo tri roky. Nebolo ukončené maturitnou skúškou. Podmienky prijatia boli takéto:
          1. Uchádzač o štúdium musel mať aspoň 15 rokov.
          2. Musel byť zdravý a telesne spôsobilý.
          3. Musel sa podrobiť informatívnej skúške zo slovenčiny, počtov a kreslenia.

          Ani existencia tohto oddelenia nebola dlhá, a to z toho dôvodu, že Povereníctvo školstva, vied a umení v Bratislave v súvislosti s reorganizáciou siete odborného školstva začínajúc školským rokom 1951/1952 tento odbor zrušilo. Poslední absolventi navštevujúci toto oddelenie ukončili štúdium v júni 1953. Začínajúc 1. septembrom 1951 boli teda žiaci prijímaní už len na vyššiu priemyselnú školu nábytkársku, ktorá bola v roku 1953 premenovaná na Priemyselnú školu drevársku v Spišskej Novej Vsi. Táto mala len jeden študijný odbor, a to technológia stavebného a nábytkárskeho stolárstva. Do učebného plánu tohto študijného odboru boli zaradené: všeobecnovzdelávacie predmety: jazyk slovenský, jazyk ruský, dejepis, matematika, fyzika, chémia, telesná výchova, predvojenská výchova /neskoršie civilná ochrana/, odborné predmety: technické kreslenie, technológia, strojníctvo, konštrukcia, prevádzková prax, politická ekonómia, organizácia a ekonomika výroby, dielenská prax.

          V školskom roku 1959/1960 bol otvorený ďalší študijný odbor nábytková tvorba. Jeho otvorením sa umožnilo talentovaným žiakom z celého Slovenska absolvovať vhodnú prípravu pre vykonávanie profesií v oblasti navrhovania nábytku a interiéru, v oblasti kultúry bývania, v oblasti poradenskej služby obchodu s nábytkom a v oblasti výroby nábytku.

          Najväčšou zásluhou na tom, že tento študijný odbor vznikol, mal arch. František Pok, ktorý po trinástich rokoch začal v roku 1958 opäť vykonávať funkciu riaditeľa školy. Hlavnými vyučovacími predmetmi v tomto študijnom odbore boli: odborné kreslenie prípravné, odborné kreslenie návrhové, odborné modelovanie, konštrukcia nábytku, náuka o slohu.

          V školskom roku 1963/1964 bol tento študijný odbor premenovaný na nábytková a interiérová tvorba, v školskom roku 1964/1965 na konštrukciu a tvorbu nábytku a interiéru, v školskom roku 1984/1985 na konštrukciu a tvorbu nábytku a v školskom roku 1998/1999 na tvorbu nábytku a interiéru. Častá zmena názvu vyplývala najmä zo snahy vystihnúť v názve odboru jeho obsah a zameranie. S každou zmenou názvu súvisela i zmena učebných plánov a osnov. Tieto zmeny vychádzali najmä z poznania požiadaviek praxe. Slovenské úžitkové umenie zásluhou tohto študijného odboru získalo početnú skupinu výtvarníkov, ktorí vytvorili pozoruhodnú a názorovo mnohovrstvovú škálu. návrhárskej produkcie v sektore výroby a dizajnu nábytku.

          Táto skupina tvorivých absolventov obohatila produkciu slovenských a českých nábytkárskych závodov a získala ocenenia na mnohých domácich i zahraničných prehliadkach nábytkovej tvorby. Absolventi školy vytvorili základ kolektívov, ktoré formovali a formujú vývoj nábytkovej produkcie na Slovensku. Orientáciu uvedeného výtvarného odboru ovplyvňovali najmä arch. František Pok, dipl. arch. Štefan Tomaščík, Akad. arch. Ján Šimo-Svrček, Akad. mal. a grafik Zdeněk Jeřábek a iní.

          V školskom roku 1961/1962 škola dostala terajší názov Stredná priemyselná škola drevárska v Spišskej Novej Vsi. V roku 1965 dovŕšil dôchodkový vek riaditeľ školy Arch. František Pok. Do funkcie riaditeľa školy bol dňom 1. 3. 1965 menovaný Ing. Pavel Šuták, absolvent Drevárskej fakulty VŠLD vo Zvolene, ktorý v škole učil drevárske odborné predmety od roku 1959. Funkciu riaditeľa vykonával do roku 1974, kedy bol ustanovený do funkcie námestníka ministra školstva.

          Počas jeho pôsobenia vo funkcií riaditeľa škola dosiahla významné úspechy vo výchove drevárskych odborníkov, čo ocenil i prezident republiky, ktorý v roku 1969 udelil škole „ Vyznamenanie za zásluhy o výstavbu“. I po zmene názvu škola naďalej vychovávala žiakov v pôvodnom študijnom odbore, ktorý bol v školskom roku 1964/1965 premenovaný na stolárstvo a v školskom roku 1984/1985 na nábytkárstvo. Od školského roku 1967/1968 sa na podnet závodov vyrábajúcich čalúnený nábytok otvoril študijný odbor čalúnnictvo a dekoratérstvo. Tento študijný odbor mal celoslovenskú pôsobnosť, nebol otvorený v žiadnej inej škole. Po absolvovaní štúdia žiaci poznali najmä: základné čalúnické stroje a zariadenia, ale aj ostatné stroje potrebné pre výrobu nábytku, základné spôsoby a postupy výroby čalúneného nábytku, základné konštrukčné princípy tvorby čalúneného nábytku, zásady dodržiavania a technologickej disciplíny a kvality výroby.

          Absolventi boli schopní vykonávať technicko-hospodárske funkcie pri výrobe čalúneného nábytku. Poslední žiaci navštevujúci tento študijný odbor vykonali maturitnú skúšku v roku 1987. Problematika výroby čalúneného nábytku bola zahrnutá do učebných osnov odboru nábytkárstvo. Výrobcovia nábytku zrušenie tohto študijného odboru považovali za neuvážený krok a aj z toho dôvodu nové vedenie školy hneď po roku 1989 vyvinulo maximálne úsilie o jeho zaradenie do siete škôl. V školskom roku 1985/1986 začala príprava žiakov v študijnom odbore drevárstvo. Štúdium sa zameriava na : výrobu polotovarov na báze dreva, na stavebno-stolársku výrobu.
          Po absolvovaní štúdia absolventi musia poznať najmä: technické prostriedky používané v drevárstve a v stavebnom stolárstve, technológiu výroby a konštrukciu drevárskych výrobkov.

          Do roku 1985 bola Stredná priemyselná škola drevárska v Spišskej Novej Vsi jedinou školou na Slovensku, ktorá vychovávala stredoškolsky vzdelaných absolventov v študijnom odbore nábytkárstvo. Z toho dôvodu jej pomoc a pozornosť venovali vedenia nábytkárskych fabrík na celom Slovensku, veď v každej z nich pracovali vo vedúcich funkciách absolventi zo Spišskej Novej Vsi. Nezastupiteľné miesto pri výchove drevárskych odborníkov mali súvislé prevádzkové praxe v nábytkárskych fabrikách. Súvislú prevádzkovú prax v trvaní dvoch týždňov museli povinne absolvovať všetci žiaci 1.- 3. ročníkov. Počas týchto praxí sa žiaci oboznamovali so strojovým vybavením fabrík, s technologickými postupmi výroby nábytku, s organizáciou práce a podieľali sa pod dozorom skúsených odborníkov na výrobe nábytku.

          Súčasťou vyučovania odborných predmetov najmä v tretích a v štvrtých ročníkoch boli exkurzie do závodov, ktoré pracovali na najnovších a najmodernejších technologických zariadeniach. Exkurzie sa organizovali i na výstavy nových nábytkárskych strojov, technologických liniek a na výstavy nábytku, kde sa žiaci oboznamovali s najnovšími poznatkami vo vývoji a výrobe nábytku. Vyučovací proces vo veľkej miere ovplyvňovalo i materiálne vybavenie školy. Každý riaditeľ, každé vedenie školy vynakladalo úsilie, aby škola bola vybavená najnovšími učebnými pomôckami, didaktickou technikou, nástrojmi a základnými strojmi, ktoré sú potrebné na výrobu nábytku.

          Veľmi pozitívne celý výchovno-vyučovací proces ovplyvňovalo presťahovanie školy do nových priestorov. Aj keď všetkým učiteľom i žiakom bola pôvodná budova srdcu blízka, presťahovanie bolo vzhľadom na potrebu nových a väčších priestorov nevyhnutné. Škola sa presťahovala do nového areálu v roku 1984. Areál školy sa skladá z učebňovej časti s klasickými a odbornými učebňami, z objektu telocviční, školského bazénu, školskej jedálne a dielní školy. V období školských rokov 1945/1946 - 1989/1990 školu úspešne ukončilo 3 841 žiakov, z toho 3 632 vykonaním maturitnej skúšky.

          Do školy sa až do roku 1951 prijímali len chlapci, prvé tri dievčatá vykonali maturitnú skúšku v školskom roku 1954/1955. Počet žiakov, ktorí ukončili štúdium v jednotlivých rokoch vzrastal v dôsledku rýchlo sa rozvíjajúceho nábytkárskeho priemyslu. V školskom roku 1951/1952 ukončilo štúdium 43 žiakov. Až do školského roku 1962/1963 sa počet žiakov, ktorí končili školu, nemenil. Po tomto období počet absolventov vzrástol v priemere až na 120 ročne.
          Najviac žiakov ukončilo štúdium v školských rokoch:

          1976/1977 - 166 žiakov
          1977/1978 - 157 žiakov
          1978/1979 - 164 žiakov
          1979/1980 - 187 žiakov
          1980/1981 - 134 žiakov
          1981/1982 - 145 žiakov

          Počet žiakov končiacich štúdium sa v ďalších rokoch ustálil na počte 120. Žiaci na štúdium boli prijímaní na základe vykonania prijímacích skúšok zo slovenského jazyka a literatúry, matematiky a fyziky, ale podľa presne stanovených limitov pre jednotlivé okresy a kraje, ale aj limitov pre dievčatá a chlapcov. Okrem dennej formy štúdia sa v škole realizovalo i štúdium diaľkové, večerné a externé. V týchto formách štúdia si dopĺňali vzdelanie absolventi stredných odborných učilíšť drevárskeho a nábytkárskeho zamerania po absolvovaní aspoň troch rokov praxe. Počet pedagogických pracovníkov sa zvyšoval vzhľadom na počty prijímaných žiakov a vytváranie nových študijných odborov.
          Napríklad v školskom roku 1949/1950 pedagogický zbor mal 10 členov, v školskom roku 1959/1960 18 členov, ale v školskom roku 1989/1990 už 42 interných a 7 externých učiteľov.


          Vývoj školy po roku 1990


          Po politicko-ekonomických zmenách v našej spoločnosti na prelome rokov 1998/1999 nastávajú zmeny i vo výchove a vzdelávaní mládeže. Do posledného desaťročia pred svojou storočnicou vstúpila i Stredná priemyselná škola drevárska v Spišskej Novej Vsi s optimizmom aj preto, že sa zmenil duch doby a celý pedagogický zbor chcel i v nových podmienkach naďalej vychovávať dobrých občanov, ktorí budú i kvalitnými odborníkmi vo svojej profesii. Nové podmienky v spoločnosti ovplyvnili profiláciu absolventov školy.

          S platnosťou od 1. septembra 1991 bola Ministerstvom školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky bola vykonaná inovácia učebných osnov vo všetkých študijných odborov. Zmenil sa obsah učiva v predmetoch dejepis, slovenský jazyk a literatúra, občianska náuka, ale aj v predmetoch odborného zamerania, v ktorých sa začala intenzívne využívať výpočtová technika. Žiakom sa umožnilo navštevovať okrem ruského jazyka i hodiny anglického, nemeckého a francúzskeho jazyka.

          Zmeny sa uskutočnili i v personálnej oblasti. Dňom 31. januára 1990 prestal funkciu riaditeľa školy vykonávať Ing. Ján Tomášik, ktorý bol riaditeľom od roku 1973. Svoju funkciu vykonával veľmi zodpovedne a čestne. Počas svojho funkčného obdobia dbal najmä o to, aby škola vychovávala absolventov, ktorí budú schopní podieľať sa na riadení nábytkárskeho a drevárskeho priemyslu. Vďaka jeho usilovnosti a obetavosti škola mohla v roku 1984 začať realizovať výchovno-vyučovací proces v novom objekte školy, v nových podmienkach zodpovedajúcich súčasnej dobe.

          Funkciu riaditeľa školy začal dňom 1. februára 1990 vykonávať Ing. Jozef Kamenický, učiteľ odborných drevárskych predmetov, ktorý v škole pracoval od roku 1968 a od roku 1974 vykonával funkciu zástupcu riaditeľa školy. Funkciu riaditeľa vykonával do 31. júla 1991. Dňom l. augusta 1991 bol riaditeľom Školskej správy v Košiciach menovaný za riaditeľa školy PaedDr. Milan Varga, učiteľ predmetov matematika a občianska náuka, ktorý v škole učil od roku 1966 a od 1. februára 1990 vykonával funkciu zástupcu riaditeľa školy.

          V priebehu školského roka 1991/1992 na základe požiadaviek praxe učitelia odborných predmetov spracovali kompletnú pedagogickú dokumentáciu /profil absolventa, učebné plány a učebné osnovy/ pre študijný odbor čalúnnictvo a dekoratérstvo. Pedagogická dokumentácia bola vypracovaná tak, aby uvedený odbor mohol byť zaradený do skupiny odborov umenie, úžitkové umenie a ručná umeleckoremeselná výroba. Dňom 1. septembra 1992 bol Ministerstvom školstva, mládeže a športu SR zaradený do siete stredných odborných škôl. Podmienky pre prijatie splnili tí žiaci, ktorí úspešne vykonali prijímaciu skúšku zo slovenského jazyka a literatúry a talentovú skúšku.

          Žiaci navštevujúci tento študijný odbor musia komplexne zvládnuť problematiku v oblasti konštrukcie a tvorby čalúneného nábytku a dekoratívnej úpravy interiéru. Súčasťou štúdia sú aj reštavrátorské činnosti pri obnove a ochrane čalúneného nábytku. Výtvarné disciplíny sú rozšírené o odbornú výuku v oblasti výroby čalúneného nábytku. Uvedený študijný odbor bol a aj v tomto období je otvorený jedine v Strednej priemyselnej škole drevárskej v Spišskej Novej Vsi. S platnosťou od 1. septembra 1993 bol v škole otvorený ďalší študijný odbor technické a informatické služby, odborné zameranie spracúvanie dreva. Podmienky pre prijatie splnili tí žiaci, ktorí úspešne vykonali prijímaciu skúšku zo slovenského jazyka a literatúry a z matematiky. Tento študijný odbor rozširuje skupinu odborov so zameraním na spracúvanie dreva. Žiaci sa vzdelávajú v administratívnych, manažérskych a ekonomických disciplínách so zameraním na nábytkárstvo a drevárstvo. Absolventi sú schopní vykonávať práce technicko-hospodárskych pracovníkov.

          Dňom 1. septembra 1994 zaradilo Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky do siete školy ďalší študijný odbor zo skupiny odborov umenie, úžitkové umenie a ručná umeleckoremeselná výroba, a to tvarovanie dreva a rezbárstvo. Podmienky pre prijatie splnili tí žiaci, ktorí úspešne vykonali prijímaciu skúšku zo slovenského jazyka a literatúry a talentovú skúšku. Žiaci navštevujúci tento študijný odbor sa pripravujú na výtvarno-remeselné činnosti z oblasti reprodukčne priestorových a sochárskych techník, ktoré využívajú ako materiál drevo. Výchova žiakov sa orientuje na zvládnutie historických reprodukcií, ale aj na vlastný výtvarný prejav. S platnosťou od 1. septembra 1998 začínajúc 1. ročníkom schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky integrované študijné odbory drevárstvo a nábytkárstvo a odbor tvorba nábytku a interiéru s odbornými zameraniami, ktoré si žiaci volia po absolvovaní druhého ročníka

          Absolventi študijného odboru drevárstvo a nábytkárstvo sa môžu uplatniť v rôznych činnostiach drevárskej a nábytkárskej výroby priemyselného a individuálneho charakteru, pre ktoré je podmienkou úplne stredoškolské vzdelanie. Po nástupnej praxi sú žiaci pripravení na výkon činnosti technika konštrukčného, technologického, výrobného a ekonomického charakteru. Absolventi tohto študijného odboru sa môžu uchádzať o štúdium na vysokej škole najmä technického, drevárskeho zamerania.

          Absolventi študijného odboru tvorba nábytku a interiéru sú schopní uplatniť sa pri navrhovaní nábytku, zriaďovaní interiéru. Sú pripravení na výkon činností stredných technických pracovníkov v oblasti tvorby nábytku a interiéru. Absolventi sa môžu uchádzať o štúdium na vysokých školách najmä umeleckého zamerania.

          V školskom roku 1999/2000 škola vzdelávala žiakov v týchto študijných odboroch:
          1. Nábytkárstvo - v 3. a 4. ročníku
          2. Drevárstvo - v 3. a 4. ročníku
          3. Tvarovanie dreva a rezbárstvo - v 1. až 4. ročníku
          4. Technické a informatické služby - v 1. až 4. ročníku
          5. Drevárstvo a nábytkárstvo - v 1. až 2. ročníku

          zamerania: - drevárstvo
            - nábytkárstvo
            - čalúnnictvo
            - manažment v drevárstve

          6. Tvorba nábytku a interiéru - v 1. a 2. ročníku

          zamerania:
            - konštrukcia a tvorba nábytku a interiéru
            - čalúnnictvo a dekoratérstvo v interiéri

          7. Konštrukcia a tvorba nábytku - v 3. a 4. ročníku
          8. Čalúnnictvo a dekoratérstvo - v 3. a 4. ročníku

          V období školských rokov 1990/1991 - 1998/1999 ukončilo štúdium 1 059 žiakov. Počet členov pedagogického zboru sa mierne zvýšil. Pedagogický zbor mal v školskom roku 1998/1999 49 interných a 7 externých učiteľov.

          Z počtu interných učiteľov bolo:
          - 17 učiteľov všeobecnovzdelávacích premetov
          - 32 učiteľov odborných predmetov

          Z počtu učiteľov odborných predmetov bolo:
          - 15 drevárskych inžinierov
          - 15 drevárskych inžinierov
          - 2 akademickí sochári
          - 2 akademickí architekti
          - 1 inžinier architekt
          - 7 učiteľov predmetu prax s úplným stredoškolským vzdelaním a doplnkovým pedagogickým vzdelaním
          - 2 inžinieri so zameraním na výpočtovú techniku

          Z celkového počtu členov pedagogického zboru bolo 22 absolventov našej školy, ktorí sa po skončení vysokoškolského štúdia a absolvovaní praxe v nábytkárskych závodoch vrátili späť do svojej školy, ktorá im dala dobré základy odborného, ale aj všeobecného vzdelania.

          Stredná priemyselná škola drevárska v Spišskej Novej Vsi počas svojej existencie vychovala 5 390 absolventov, z toho 4 700 s úplným stredným odborným vzdelaním. Ciele, ktoré boli dané škole v zriaďovacej listine, boli splnené. Škola sa stala významným centrom vzdelávania a výchovy drevárskych odborníkov pre celé Slovensko. Bez absolventov spišskonovoveskej drevárskej odbornej školy by bol pokrok, ktorý sa dosiahol v drevárstve a nábytkárstve, nemysliteľný.


          Škola po roku 2007


          Združená stredná škola, Filinského 7, Spišská Nová Ves vznikla 1. 9. 2007 v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 29/84 Zb. splynutím Strednej priemyselnej školy drevárskej, Filinského 7, Spišská Nová Ves a s časťou študijných a učebných odborov Spojenej školy s organizačnými zložkami SOUN, DOŠ a SPV, Markušovská cesta 2, Spišská Nová Ves.
          Poverený vedením Združenej strednej školy bol PaedDr. Milan Varga, riaditeľ bývalej Strednej priemyselnej školy drevárskej.
          1. 2. 2008 bol do funkcie riaditeľa školy menovaný Ing. Vladimír Jančík.

           

          Secondary technical woodworking school

          The history of our school is dated back to 1899 and since that time more than 7000 graduates have been educated here. The school has become very important at providing excellent education and services. Secondary technical woodworking school maintains its high level and many outstanding experts were educated here.

          Under the name „SOŠD“, it educates and prepares young people for life in the modern European society and at the same time the school creates good conditions for professionally valuable preparation.

          Our school has achieved the statute of Centre of vocational education and preparation for furniture and timbering industry. The school is prepared to provide qualified services not only for its own students but also for students and teachers of other schools, entrepreneurs as well as services for Office of Labour, Social Affairs and Family.

          The school provides following fields of study:

          Fields of study – technical

          3349 K WOODWORKING TECHNICIAN

          4-year study – skill certificate + school leaving certificate, dual education

          Use : special technical worker, production of wood construction parts, roofs, stairs, windows and door, internal and external insulation, low energy assembly and construction, log cabin and inactive houses and wood constructions, wooden construction logistics

          3336 M 04 WOODWORKING AND FURNITURE MAKING – MANAGEMENT IN WOODWORKING

          4-year study – school leaving certificate

          Use: special economic-technical workers in industrial organizations

          2682 K MECHANIC OF COMPUTER NETWORKING

          4-year study – skill certificate + school leaving certificate

          Use: in the field of IT and computer networks, diagnostics, maintenance and reparation of PC and computer networks and network administration. Graduates can use their knowledge and skills not only for operation of devices for information processing, suggestions and realisation of communication systems but also for diagnostics and removal of failures and errors in these devices.

          6403 L BUSINESS IN CRAFTS AND SERVICES

          2-year follow up study – school leaving certificate

          Use: graduates achieve knowledge about establishment and management of small and middle sized business. Graduates are able to establish and operate their own private business. He/She is able to run accounting records, deal with administrative work, to use information technology in practice.

          3336 M 02 WOODWORKING AND FURNITURE MAKING – FURNITURE MAKING WITH ADVANCED EDUCATION OF PHYSICAL EDUCATION

          4-year study – school leaving certificate

          Use: technical professionals in woodworking and furniture making companies.

          3341 K WOODWORKING AND FURNITURE MAKING OPERATOR

          4-year study – school leaving certificate, skill certificate, dual education

          Use: operators and technicians in manufacturing woodworking and furniture making companies, own business activity in that field.

          Fields of study – art

          (Talent test) 4-year study – school leaving certificate

          8221 M 05 DESIGN – INDUSTRIAL DESIGN

          Use: spatial and graphic design studies, developing studies of utility objects, design studies, independent business activity by using competencies of secondary educated artist – designer.

          8260 M  PROMOTIONAL ARTWORK

          Use: promotional departments of companies, exhibitions, advertising agencies, independent business activity by using competencies of secondary educated artist in field of promotional artwork.

          8269 M FURNITURE AND INTERIOR DESIGN

          Use: development workplaces, residential architecture, independent business activity by using competencies of secondary educated artist in the field of furniture and interior design.

          8279 M DESIGN AND WOOD PROCESSING

          Use:  reproductive or independent creation of utility objects on wood base, independent business activity by using competencies of secondary educated artist in the field of design and wood processing.

          8297 M PHOTOGRAPHIC DESIGN

          Use:  photographic studios, advertising agencies, independent business activity by using competencies of secondary educated artist in the field of design.

          Vocational fields

          3355 H JOINER

          3-year study – skill certificate, dual education

          Use: labour activities connected with furniture production and wood products, independent business activity in the field of joiner

          3370 H UPHOLSTERER

          3-year study – skill certificate, dual education

          Use: in the field of upholstered furniture production, decoration works and means of transport upholstery in mass or individual production.

          DO NOT HESITSTE, STUDY AT WOODWORKING SCHOOL AND DO YOUR DREAM JOB

           
    • Kontakty

      • Stredná odborná škola drevárska, Filinského 7, Spišská Nová Ves
      • 0534424246
      • Filinského 7, 052 01 Spišská Nová Ves Slovakia
      • IČO: 42096642
      • DIČ: 2022436361
      • GPS: 48.9528009, 20.568173630867957
  • Fotogaléria

      zatiaľ žiadne údaje